Roráty 2025 - devätnásty deň: Ako rastie Cirkev

Štvrtý adventný týždeň

Pondelok     

22. december 2025

Ako rastie Cirkev?

Kňaz: Milé deti! Začíname posledný týždeň Adventu. Dnes sme pred Evanjeliom počuli ďalšiu antifónu – síce ťažko zrozumiteľnú, ale veľmi dôležitú: „Kráľ národov, uholný kameň Cirkvi, príď a zachráň človeka, ktorého si stvoril z hliny.“ Ťažké slová, však? Kto vie, čo znamená, že človek bol stvorený z hliny?

Deti:

Pán Boh stvoril človeka zo zeme.

 

Kňaz: Správne. Takto opisuje stvorenie človeka Sväté Písmo. Počas Adventu sa modlíme, aby prišiel Pán Ježiš. Práve On je nazvaný Kráľom národov a uholným kameňom Cirkvi. Čakáme, aby prišiel a zachránil nás. O to v Advente ide. Ten čas prešiel veľmi rýchlo – a pamätáte sa, ako som vám na začiatku hovoril, že niekedy čas plynie rýchlejšie a niekedy pomalšie?

Deti:

Áno, keď robíme niečo príjemné, čas uteká rýchlejšie.

Kňaz: Ako je to s vami? Kedy sa vám zdá, že čas beží rýchlejšie?

Deti:

Napríklad pri hre, oddychu alebo iných zábavných veciach.

Kňaz: Ani sa nečudujem. A myslíte si, že Lev odpočíva?

Lev prichádza ku kňazovi.

Lev: Či ja odpočívam? Veď ja odpočívam stále, lebo unavený lev je zlý lev!

Kňaz: Nemyslel som teba, Leo, ale pápeža Leva XIV.!

Lev: Aha, pápeža! Nemyslím si, že má čas na oddych. Musí sa starať o celú Cirkev každý deň!

Kňaz: Pravda, ale oddych je dôležitý. Každý z nás musí niekedy odpočívať – aj pápež. Vieš, podarilo sa mi nájsť rozhovor, ktorý poskytol svojim spolubratom augustiniánom, ešte keď bol kardinálom. Pýtali sa ho, či si vie oddýchnuť a ako to robí. Poďme si to vypočuť.

Slová Roberta Prevosta:

„Považujem sa za amatérskeho tenistu. Odkedy som odišiel z Peru, nemal som veľa príležitostí trénovať, preto sa už neviem dočkať, kedy sa znova vrátim na kurt. Nová služba mi zatiaľ veľa voľného času nenecháva. Mám rád čítanie, dlhé prechádzky a cestovanie – objavovanie a radosť z nových miest. Rád trávim čas s priateľmi a spoznávam nových ľudí. Rozmanitosť ľudí dokáže veľmi obohatiť náš život. Pre mňa, ako augustiniána, bolo veľkým darom mať spoločenstvo postavené na zdieľaní a otvorenosti voči druhým. Dar priateľstva nás privádza späť k Ježišovi. Umenie rozvíjať skutočné priateľstvá je krásne. Bez pochýb – priateľstvo je jedným z najväčších darov, ktoré nám Boh dal.

Kňaz: Musím vám povedať, deti, že keď počúvam pápeža Leva, mám pocit, akoby som počul svätého Augustína.

Lev: Aha! Takže svätý Augustín hral tenis?

Kňaz: To neviem, Leo. Nemyslel som šport, ale to, že aj svätý Augustín často hovoril o priateľstve, láske a jednote – ako o najdôležitejších veciach v živote, aj v živote Cirkvi. Pamätáš si, aké jeho heslo sme si často opakovali?

Lev: Eee... niečo o láske? Nepamätám si. Možno si deti spomenú...

Deti:

Miluj a rob, čo chceš!

Kňaz: Presne tak, Leo: Miluj a rob, čo chceš. Keď už hovoríš o športe, spýtajme sa detí – čo si zapamätali z pápežových slov?

Deti:

Povedal, že rád oddychuje s priateľmi, rád číta, chodí na prechádzky a spoznáva ľudí.

Kňaz: Áno, veľmi dobre! Na záver povedal: „Bez pochýb priateľstvo je jedným z najväčších darov, ktoré nám Boh dal.“ Preto aj my môžeme rásť ako kvietky na obrázku, ktorý dnes dostanete – pápež ich polieva a vďaka tomu rastú. Takto sa stará aj o Cirkev a celý svet.

Raz pápež Lev XIV. povedal:

„My, kresťania, chceme byť v tomto svete malým kváskom jednoty, spoločenstva a bratstva. S pokorou a radosťou chceme povedať svetu: pozrite sa na Krista! Priblížte sa k Nemu! Prijmite Jeho Slovo, ktoré osvecuje a potešuje! Počúvnite Jeho pozvanie k láske, aby sme sa stali jednou rodinou: v jedinom Kristovi sme jedno. To je cesta, po ktorej máme kráčať spolu – aj s našimi bratmi a sestrami z iných kresťanských cirkví, s tými, ktorí hľadajú Boha, aj so všetkými ľuďmi dobrej vôle, aby sme budovali nový svet, v ktorom bude vládnuť pokoj.“ Viete, čo je to „kvások“?

Deti:

Dáva sa do cesta, aby narástlo.

Kňaz: Správne! Inými slovami: kvietok tiež nebude rásť, ak nemá... čo?

Deti:

Vodu.

Kňaz: Presne. Rastliny potrebujú vodu, aby žili. Pán Ježiš raz prirovnal Cirkev k viniču. Aj ten potrebuje vodu – a tou vodou je naša vzájomná láska. Čo potrebuje cesto, aby narástlo?

Deti:

Kvások.

Kňaz: Správne. Tak aj my, kresťania – Ježišovi priatelia – máme byť pre svet tým „kváskom jednoty“. Máme spájať, nie rozdeľovať. Máme milovať, nie nenávidieť. Spolupracovať, nie bojovať. Pamätajte si to, deti, lebo sa naše Roráty pomaly končia a mali by sme si odniesť čo najviac z toho, čo nás učí pápež Lev. Vďaka tomu budeme čakať na Pána Ježiša pripravení – nie so založenými rukami, ale s otvoreným srdcom! Pamätáte si, o čom hovorila Panna Mária v dnešnom Evanjeliu?

Deti:

Že oslavuje Pána Boha a raduje sa v Ňom.

Kňaz: A prečo?

Deti:

Lebo „jej urobil veľké veci“.

Kňaz: A čo bolo to najväčšie?

Deti:

Že sa stala mamou Ježiša.

Kňaz: Áno, to bolo najdôležitejšie. Dodáva, že „blahoslaviť ju budú všetky pokolenia“. To znamená, že ľudia nikdy nezabudnú, že práve vďaka jej pokore sa narodil Spasiteľ. Mária v tom chválospeve hovorí aj o tom, že Boh pomáha pokorným a že sa mu nepáči pýcha. Že hladných sýti dobrými vecami. Aký je teda Boh?

Deti:

Dobrý.

Kňaz: Správne! Chce, aby sme aj my boli dobrí – aby medzi nami panovala jednota, láska a priateľstvo. Lebo práve to spôsobuje, že Cirkev rastie! Tieto slová Panny Márie sa nazývajú hymnus „Magnificat“. Aj keď si nezapamätáte to ťažké slovo, pamätajte, že je to pieseň o tom, aký dobrý je Boh. A keď už hovoríme o piesňach – zaspievame si našu rorátnu?

 

🎵 Pieseň „Môj Biely Lev“

Kňaz: Výborne, deti! Ale priznám sa – je mi trochu smutno, že nám zostali už len dve rorátne stretnutia. Veľmi by som chcel, aby všetko, čo ste sa počas nich naučili spolu s Robertom Prevostom – teraz už pápežom Levom XIV. – zostalo vo vašich srdciach. Aby každý z nás mohol prispieť k rastu Cirkvi.

Otázka:

Aké prirovnanie o Cirkvi ste dnes počuli?

 

Obrázok:

Pápež Lev XIV. polieva kvety v kvetináči – symbol starostlivosti o Cirkev