Roráty 2025 - ôsmy deň: 2 +2 = 4 čiže: "Miluj a rob, čo chceš"
Druhý adventný týždeň
Utorok
9. december 2025
2 + 2 = 4, ČIŽE: „MILUJ A ROB, ČO CHCEŠ“
Kňaz: Drahé deti, aká je to radosť vidieť vás opäť na ďalších rorátoch! Dni plynú a my sme čoraz bližšie k stretnutiu s Pánom Ježišom – práve o to nám ide! Pred chvíľkou sa skončilo evanjelium. Pamätá si niekto, o akých zvieratkách sa v ňom hovorilo?
Lev prichádza ku kňazovi a hovorí...
Lev: Ako to, o akých? Veď ak sú to Roráty, na ktorých sa zúčastňujem ja, tak predsa mohlo ísť len o levy!
Kňaz: Nie som si tým až taký istý, Leo, možno deti budú vedieť viac ako ty?
Deti:
V evanjeliu sa hovorilo o ovciach.
Kňaz: Presne tak. Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, že ak má niekto sto oviec a jedna sa stratí – odíde zo stáda – čo urobí pastier tých oviec?
Deti:
Nechá ostatné a ide hľadať tú stratenú.
Lev: Ale to sa mu vôbec neoplatí! Veď sa tým ostatným môže niečo stať! Načo riskovať život skoro celého stáda kvôli jednej ovci?
Kňaz: No vidíš, Leo, naše rozmýšľanie nie je úplne také isté ako rozmýšľanie Pána Boha.
Lev: To znamená, že Boh nie je múdry?
Kňaz: Práve naopak. Znamená to, že Pán Boh nás miluje. Miluje každého jedného z nás tak, ako pastier miluje každú svoju ovečku. A práve láska je v tomto Božom myslení najdôležitejšia.
Lev: To je, ako keby si povedal, že dva plus dva sa nie vždy rovná štyri!
Kňaz: Vidím, že si dobrý matematik, Leo. Len ti pripomeniem, že si nám už povedal, že po návrate z ciest budeš musieť urobiť skúšku z malej násobilky! Ale aby si sa necítil zle, poviem hneď aj tebe, aj deťom niečo o našom hrdinovi – Robertovi Prevostovi. Pamätáte si, čo o ňom už vieme?
Deti:
Pochádza z Chicaga, má dvoch bratov, bol veľmi svedomitý žiak a chodil do katolíckej školy pri farnosti Nanebovzatia Panny Márie.
Kňaz: Áno, veľmi dobre. Pamätáte si, že v jeho živote sa objavil jeden svätec, ktorý bol pre neho dôležitý?
Deti:
Áno, svätý biskup Augustín.
Kňaz: Výborne. Ale ešte stále nevieme, prečo bol práve svätý Augustín pre Roberta Prevosta taký dôležitý – a prečo je dôležitý aj dnes, keď je z neho pápež. Tak vám to poviem: Robert ukončil základnú školu, o ktorej sme hovorili, v roku 1969. Myslím, že vtedy ešte ani vaši rodičia neboli na svete. Hneď po nej išiel do „malého seminára“ – to je stredná škola, ktorú si často vyberajú chlapci, ktorí uvažujú o kňazstve. Jeden z jeho učiteľov, páter Peter, si ho pamätá ako veľmi usilovného, slušného a tichého chlapca, plného úcty. Škola, do ktorej chodil, sa volala po svätom Augustínovi. Bola pomerne ďaleko – až 225 km od jeho domu, pri Michiganskom jazere, dokonca v inej časovej zóne! Viete, čo to znamená?
Deti:
Že tam majú iný čas než tam, odkiaľ človek vyrazil.
Kňaz: Správne! Viete, prečo je to tak, že v rôznych častiach sveta je v tom istom momente iná hodina? Pretože Zem nie je plochá, ale je guľatá a točí sa okolo Slnka.
Lev: Čože? Guľatá a točí sa? Tak prečo z nej nespadneme? Neverím tomu!
Kňaz: Nemusíš veriť, Leo. Mohol by som ti ešte rozprávať o zemskej gravitácii, ktorá spôsobuje, že – ako si povedal – nespadneme, ale na to teraz nemáme čas. Keď dokončíš násobilku a pôjdeš ďalej do školy, naučíš sa to. My sa vrátime k nášmu Bobovi, ktorý chodil do augustiniánskeho seminára v meste Holland, v štáte Michigan. Potom študoval na Univerzite Villanova, ktorú tiež vedú augustiniáni. Spolužiaci si ho pamätajú ako veľmi priateľského. Pred 11 rokmi, keď bol vybraný za biskupa, povedal:
„Rozhodnutie ísť do seminára som urobil pomerne skoro. Samozrejme, nebola to jednoduchá cesta – boli rôzne chvíle rozlišovania a hľadania: diecézne kňazstvo, misijný život... Ale niektoré skúsenosti ma veľmi zasiahli. Uvedomil som si, že priateľstvo, život v komunite, spoločná vízia, práca a každodennosť zdieľaná s inými – to všetko má hlboký zmysel. Preto som sa rozhodol zasvätiť život službe Cirkvi práve v ráde augustiniánov. A dodnes som za túto voľbu šťastný.“ Robert bol v škole známy ako výborný žiak, ale aj ako človek, ktorý rád pomáhal iným. Drahé deti, sú medzi vami takí, ktorí radi pomáhajú druhým? Čo to znamená, byť otvorený pomoci iným?
Deti:
Že venujem druhým čas, napríklad, aby som im pomohol s učením.
Kňaz: Áno, a robiť to nezištne – z priateľstva. Tu spomeniem svätého Augustína, ktorý raz povedal: „Miluj a rob, čo chceš.“ Tieto slová pozná celý svet. Ale nie každý chápe, že „rob, čo chceš“ neznamená: „rob, čo sa ti zachce“. Znamená to: „Najprv miluj – miluj naozaj, podľa toho, čo láska skutočne znamená.“ A láska je obeta. Pamätáte si pastiera z dnešného evanjelia?
Deti:
Áno, nechal celé stádo a išiel hľadať jednu stratenú ovečku.
Kňaz: Práve v tom je láska! Skutočná láska! Takto nás miluje Ježiš. Keď sa stratíme, hneď nás ide hľadať. Nezanedbáva ostatných – len mu na každom jednom veľmi záleží.
Lev: Ale tých deväťdesiatdeväť oviec zostane bez pastiera!
Kňaz: Ach, Leo... medzi ľuďmi možno platí, že dva plus dva je vždy štyri, ale u Boha nie. Láska sa riadi inými zákonmi. Slová svätého Augustína „Miluj a rob, čo chceš“ túto pravdu potvrdzujú. Viem, že je ľahšie počítať a hneď vidieť výsledok, ale so životom a láskou to býva inak. Chvalabohu – pre nás, ovečky, ktoré sa tak často Ježišovi strácajú!
Lev: No neviem... ja mám radšej, keď dva plus dva je štyri. Robert Prevost by to určite tiež mal rád, veď bol dobrý v matematike!
Kňaz: Môj drahý Leo, on bol nielen dobrý v matematike, ale po skončení tejto školy išiel na univerzitu. Vieš, čo študoval?
Lev: Matematiku? Nikdy neuverím, že niekto, kto študoval matematiku, sa mohol stať augustiniánom, biskupom – a dokonca pápežom!
Kňaz: A predsa sa to stalo. Bol to práve Robert Prevost! Študoval v severovýchodných Spojených štátoch, v Pensylvánii, na univerzite Villanova – ktorá nesie meno po jednom augustiniánovi, svätom Tomášovi. Tam sa Robert rozhodol definitívne vstúpiť k augustiniánom.
Lev: Takže matematika mu pomohla pochopiť, že Augustín mal pravdu, keď povedal: „Miluj a rob, čo chceš“?
Kňaz: Presne tak, Leo. Každý, kto rozmýšľa srdcom, vie, že Augustín sa nemýlil. Keď pastier nechá celé stádo kvôli jednej ovci, neznamená to, že ostatné nemá rád. Tak to jednoducho je s láskou. Ale dosť bolo vážnych slov – ešte sme nezaspievali našu rorátnu pieseň! Poďme na to!
🎵 Pieseň „Môj Biely Lev“
Kňaz: Krásne, deti, ďakujem vám! Myslím, že nás počuli až v Pensylvánii na univerzite Villanova – no možno nie, kto vie, koľko tam teraz majú hodín! Nevadí. Hlavné je, že nás počul Pán Ježiš, náš Dobrý pastier, ktorý sa stará o každú svoju ovečku rovnako. Skôr než vám dám otázku na zajtra, ešte raz si vypočujte tieto slová: „Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou.“ Tieto slová sme dnes počuli v prvom čítaní. K čomu nás prorok vyzýva?
Deti:
Aby sme pripravili cestu Pánovi.
Kňaz: Správne! A ako?
Deti:
Vyrovnať cestu, znížiť vrchy a pahorky, aby bola rovná.
Kňaz: Výborne, deti. To je odkaz proroka Izaiáša. A pre koho tú cestu pripravujeme?
Deti:
Pre Pána Ježiša.
Kňaz: Samozrejme, pre Neho. Počas týchto Rorátov kráčame na stretnutie s Pánom Ježišom, aj keď naše tohtoročné heslo znie: „S pápežom Levom
čakáme na Ježiša.” Viete prečo? Lebo naše čakanie na Pána Ježiša nie je len sedenie pri okne. Znamená niečo omnoho náročnejšie. Ale o tom si povieme zajtra.
Otázka:
Ako sa volal svätý, po ktorom je pomenovaná univerzita, na ktorej študoval Robert Prevost?
Obrázok:
Študent Robert Prevost
Panna Mária, ktorá putuje po našej farnosti,
dnes zavítala do rodiny Tomáša:
