Roráty - sedemnásty deň. Ján Krstiteľ

Tretí adventný týždeň

Piatok 

16. december 2022

Ján Krstiteľ  

Nie je ľahké povedať ľuďom, aby zmenili svoje životy. Narazíte na takých, ktorí nechcú počúvať.

Asi každý z vás mal v živote niečo náročné vykonať. Mohlo to byť nejaké cvičenie... na telesnej alebo nejaká úloha pred celou triedou. Možno ste si vtedy mysleli, že to nedokážete. Dnes spoznáme človeka, ktorý nemal ľahkú úlohu a na svoje životné poslanie sa dlho pripravoval. Tým človekom je Ján Krstiteľ.

PIESEŇ...

Mária opustila Ain Karem a pre Alžbetu nadišli dôležité dni. Porodila syna, čo prekvapilo všetkých obyvateľov mesta. Alžbeta však vedela, že narodenie jej syna je veľkým Božím darom. A meno Ján znamená „Jahve dal milosť“.

 

Starý otec Joachim nám porozpráva o jeho mladosti a prvých rokoch života ...

 

NAHRÁVKA

„Čo teda máme robiť?“

„Hľa, Baránok Boží“. 

Ján je prorokom Adventu. O šesť mesiacov starší ako Pán Ježiš sa stal Jeho predchodcom. 

Herodes ho nechcel počúvať. Uvrhol Jána do väzenia a počas hostiny v jednej zo svojich pevností dal Jána sťať. 

 

ÚLOHA

Asi si pamätáš, čo povedal Ján Krstiteľ ľuďom, keď sa ho pýtali: "Čo teda máme robiť?" Prikázal podeliť sa s ostatnými o to, čo majú. Podeľ sa dnes so svojimi priateľmi alebo súrodencami. Stačí malá vec, malé gesto, ktoré ukáže, že podeliť sa o niečo  je pre Teba dôležité.

 

OTÁZKY

1. Ako Zachariáš potvrdil, že jeho syn sa bude volať Ján?

2. Čo urobil Zachariáš, keď sa mu vrátila reč?

3. Prečo Jána Krstiteľa nazývame Ježišovým predchodcom?

 

OBRÁZOK

Ján Krstiteľ

Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z evanjelia podľa svätého Lukáša: prvú kapitolu, verše: 57 - 80

Lk 1, 57 – 80   Čím len bude tento chlapec? Benediktus

57 Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. 58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. 60 Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61 Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ 62 Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. 63 Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. 64 Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. 65 Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. 66 A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. 67 Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:

68 „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, 70 ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, 74 aby sme mu bez strachu slúžili 75 vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. 76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu 77 a poučíš jeho ľud o spáse, 78 že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi 79 a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ 80 Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

 

Poznámky:

Lk 1,59 - Na ôsmy deň po narodení bol Ján podrobený obradu obriezky, ktorý znamenal prijatie do zmluvy. Vtedy dali dieťaťu aj meno, čo bolo spojené s rodinnou slávnosťou.

Lk 1,67-80 - Aj Zachariášov chválospev Benediktus je skladba žalmového rázu, oslavujúca príchod Mesiáša-Spasiteľa z Dávidovho rodu (68-75) a povolanie Zachariášovho syna za jeho predchodcu (76-79). "Prorokovať" v Písme znamená vo všeobecnosti hovoriť z Božieho vnuknutia; v užšom zmysle slova aj predpovedať.

 

 

Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z evanjelia podľa svätého Lukáša: tretiu kapitolu, verše: 1 - 28

Lk 3, 1 – 23 Pripravte cestu Pánovi

1 V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, 2 za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. 3 Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, 4 ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! 5 Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. 6 A každé telo uvidí Božiu spásu.«“ 7 Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? 8 Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 9 Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa.“ 10 Zástupy sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ 11 On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ 12 Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ 13 On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ 14 Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ 15 Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. 16 Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 17 V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ 18 A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium. 19 Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil, 20 Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia. 21 Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, 22 zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ 23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov.

 

Poznámky:

Lk 3,1 - Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa.

 

 

Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z evanjelia podľa svätého Marka: šiestu kapitolu, verše: 14 - 29

Mk 6, 14 – 29   Smrť Jána Krstiteľa 

14 Počul o (Ježišovi) aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“ 16 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“ 17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ 23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ 24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“. 25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

 

 

Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z evanjelia podľa svätého Matúša: tretiu kapitolu, verše: 1 - 28

Mt 14, 1 – 12   Smrť Jána Krstiteľa 

1 V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi 2 a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ 3 Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, 4 lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“ 5 A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka. 6 No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila, 7 že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. 8 Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 9 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. 10 A tak dal Jána vo väzení sťať. 11 I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12 Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi. 13 Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním.

 

Poznámky:

Mt 14,1 - Herodes Antipas bol jedným zo synov Herodesa Veľkého. Z otcovho dedičstva dostal za podiel Galileu a Zajordánsko (Pereu). Svojmu bratovi odlákal manželku Herodiadu a žil s ňou. Vládol do roku 39, keď bol poslaný do vyhnanstva.

 

 

Herodes - veľký a krutý...

Keď Herodes (40 – 4 pred Kristom) začal vládnuť, mohol sa v Ríme spoliehať na Oktaviána a Antónia. Práve Antónius presvedčil v roku 40 rímsky senát, aby vymenoval Herodesa za kráľa v Judey. Moci sa však ujal až v roku 37. Vo vzťahu k Rímu sa Herodes vždy riadil pravidlom nenechať sa vtiahnuť do súbojov o moc, ale v rozhodujúcom okamihu vždy stáť na strane víťaza. V tomto bol skutočne veľmi šikovný...

Z politických dôvodov si Herodes v roku 37 vzal za manželku Židovku Mariannu, vnučku Hyrkána II. z rodu Hasmoneovcov, aby legitimizoval v očiach ľudu svoju kráľovskú hodnosť. Nebol totiž Židom, ale pochádzal z Idumey. Židia ho však nikdy nebrali medzi za „svojho“, za čo sa im patrične aj revanšoval. Niektorí ľudia jednoducho nezabúdajú a pomstia sa vám aj po rokoch.... Herodes bol mužom bez škrupúľ. Aby si získal náklonnosť ľudí, menoval za veľkňaza Aristobula III., brata Marianny, ale keď zbadal, že mu prerastá cez hlavu, dal ho zabiť v Jerichu v roku 35. V roku 30 dal zabiť Hyrkána II. a v roku 29 popravil aj jeho vnučku a svoju manželku Mariannu. V roku 28 dal popraviť svokru Alexandru, matku svojej manželky Marianny. Keď evanjeliové spisy hovoria o Herodesovej krutosti, vidíme, že sa to zhoduje aj s tým, čo poznáme s mimobiblických prameňov, predovšetkým z diel Jozefa Flávia. V tomto období Herodes bol spojencom Antónia, od ktorého egyptská Kleopatra dostala okolie Jericha. Ale keď sa v roku 29 dostal k moci Oktavián a prijal meno Augustus, Herodes sa votrel do jeho priazne, získal naspať okolie Jericha a Augustus ho potvrdil v úrade kráľa. Ak Herodes nesie prímenie „Veľký“ určite to nie je kvôli zaobchádzaniu s ľuďmi, ale skôr kvôli rozsiahlej staviteľskej činnosti. Jeho charakteristikou bolo pomenovať stavby po významných ľuďoch, najmä po tých, ktorým vďačil za svoje miesto. Obnovil staré mesto Samária a premenoval ho na Sebastos, čo je grécky preklad slova augustus – vznešený, na počesť cisára Augusta. Zrekonštruoval mnohé pevnosti - Alexandrium, Hyrcanium, Macherus, Masada, na ktorých vystaval honosné paláce. Na brehu Stredozemného mora nechal vystavať mesto Cézarea Prímorská (na pamiatku Júlia Cézara). Toto mesto sa neskôr stalo rezidenciou rímskych prokurátorov. Vidíme, že stavať pamätníky, aby sa človek stal „nesmrteľným, nie je výmysel 20. storočia.... V Jeruzaleme Herodes už skôr zrekonštruoval pevnosť a pomenoval ju po Antóniovi, ktorý kedysi pred senátom získal pre neho moc. Herodes sa pustil aj do rekonštrukcie židovského chrámu. Práce začali niekedy okolo roku 20, ale definitívne boli ukončené až po jeho smrti v roku 62 n. l. za prokurátora Albina. Chrám stál iba do roku 70 n. l., keď ho zničili Rimania. Herodesovi nič nebránilo stavať aj pohanské chrámy. V Panias postavil chrám na počesť cisára Augusta, rovnako v Sebaste a v Cézarei. Postaral sa o silnú helenizáciu, ktorá prebiehala medzi židovským obyvateľstvom. Keď ide o moc, na presvedčení nezáleží...Posledné obdobie jeho života bolo poznačené silnými rodinnými bojmi. Herodes mal päť manželiek Doris, Mariannu (Hyrkána II.), Mariannu (z Alexandrie), Maltace a Kleopatru (z Jeruzalema) a ešte ďalšie vedľajšie ženy. Herodes vyhnal Doris a zakázal jej synovi Antipatrovi priblížiť sa k Jeruzalemu. Synov Marianny, Alexandra a Aristobula, vyhnal do Ríma a neskôr ich dal zabiť. Ešte štyri dni pred smrťou dal zabiť ďalšieho svojho syna Antipatra a zmenil svoj testament. Kráľovstvo rozdelil medzi troch synov, ktorí sa volali Archelaus, Antipas a Filip. V roku 4 Herodes zomiera v Jerichu vo veku približne 70 rokov. Keď sa cisár Augustus dozvedel o Herodesovej smrti údajne sa vyjadril: „Je lepšie byť Herodesovou sviňou ako jeho synom.“ Asi vedel, čo hovorí, Židia totiž nejedia bravčové mäso… Podľa historika Jozefa Flávia bol Herodes pochovaný v pevnosti Herodium neďaleko Betlehema, ktorú on sám dal vybudovať. Práve k tejto informácii sa viaže správa, že po dlhých 2000 rokoch objavili jeho hrobku.

Prof. František Trstenský

 

 

Dynastia Herodesa  

Píše sa rok 30. Dve ženy, Herodias a jej dcéra Salome, mimoriadne dramaticky vstupujú do príbehu dvoch veľkých mužov tej doby – Jána Krstiteľa a kráľa Herodesa Antipasa.

Už samotné Herodesovo meno vyvoláva v nás predstavu zla. Herodes Antipas (4 pred Kr. až 39 po Kr.) patril do panovníckeho rodu Herodesovej dynastie, ktorej zakladateľom bol krutý Herodes I. Veľký. On po dlhých a vražedných bojoch sa roku 37 pred Kr. stal vládcom Judey. Bol veľmi neobľúbený, veď žiadal od ľudu vysoké dane, žil nezriadeným súkromným životom, dokonca dal zavraždiť viacerých svojich synov. Jeho strach o kráľovský post sa prejavil surovou ukrutnosťou aj v čase narodenia Ježiša Krista. V Betleheme a na okolí dal povraždiť všetkých malých chlapcov vo veku do dvoch rokov, asi 40 detí. Keď zomrel v roku 4 pred Kr., kráľovstvo bolo podľa jeho vôle rozdelené medzi jeho troch pozostalých synov – Archelausa, Herodesa Filipa a Herodesa Antipasa.

V Judskom kráľovstve vládol Herodes Antipas, ktorý bol Ježišovým nepriateľom a neušetril ani Jána Krstiteľa. Ján chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Kázal zástupom, čo prichádzali k nemu a ľudia si o ňom mysleli, že je Mesiáš. Ale Ján vydal svedectvo o Kristovi, že je Boží syn, ktorý je mocnejší ako on, a ktorému on nie je hoden rozviazať remienok na obuvi. Napomínal ľud a hlásal mu Evanjelium. Ale keď si dovolil karhať Herodesa pre Herodiádu, manželku jeho brata Filipa aj pre všetko zlé, čo vykonal, Herodes dal Jána zatvoriť do väzenia.

Herodias bola manželkou Herodesa Filipa, dobrého a skromného muža, bez akýchkoľvek politických ambícií. Ctižiadostivá žena s tým nebola spokojná, preto ho aj s dcérou Salome opustila a žila ako kráľovná s jeho bratom. Herodias žila hriešne a svoj hriech chcela zakryť pýchou, ktorá bola hodná jej kráľovského postavenia. Ešte aj Herodes Antipas sa Jána bál a chránil ho, lebo vedel, že je to muž spravodlivý a svätý. Ale Herodias nie. Znenávidela Jána a musela sa mu kruto pomstiť za opovážlivosť, s ktorou ju napomínal a kritizoval. Zneužila k tomu svoju krásnu mladučkú dcéru Salome, ktorá bola iba hračkou v jej rukách. Prefíkaná Herodias dosiahla svoje – ústa na mŕtvej hlave Jána Krstiteľa už navždy umlčala. Ale hoci prešli dve tisícročia, na jej hriech sa nezabudlo a generácia za generáciou ho pozná a rozpráva o ňom ďalej.