Roráty - pätnásty deň. Daniel
Tretí adventný týždeň
Streda
14. december 2022
Daniel
Všetko postavené na lži má hlinené nohy. Hovoriť klamstvo sa nevypláca.
Určite ste sa ocitli v skupine ľudí, ktorých ste vôbec nepoznali. Nová trieda, letné tábory, športový klub... Niekedy nie je jednoduché nájsť si miesto v novom prostredí. Musíte napríklad poznať pravidlá, ktorými sa skupina riadi. Na získanie nových priateľov je potrebná aj veľká trpezlivosť. Dnes spoznáme príbeh Daniela a jeho spoločníkov, ktorí boli odvlečení do cudziny, do Babylonu. Hrozilo im tam veľa nebezpečenstiev, ale vďaka Bohu, všetko dobre zvládli.
PIESEŇ...
Nevernosť Pánu Bohu priviedla malý štát Judsko k pádu. Zatiaľ čo proroci volali po obrátení, králi a ľud krajiny sa o to veľmi nezaujímali. Nakoniec veľká Babylonská ríša a jej kráľ Nabuchodonozor vtrhli do Jeruzalema a zničili mesto.
Jedného dňa mal kráľ sen. Starý otec Joachim nám vyrozpráva detaily...
NAHRÁVKA
Daniel vysvetlil mnohé ďalšie z kráľových snov. Ocitol sa aj v ohnivej peci a v jame levovej.
Boh sedel na tróne ohnivých plameňov: jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna. Zrazu sa objavila tajomná postava ktosi ako Syn človeka. Prišla v oblakoch a potom bola predstavená Bohu, ktorý jej dal kráľovskú moc. Odvtedy všetky národy slúžili Synovi človeka (Dan 7, 9).
ÚLOHA
Pomodlite sa modlitbu „Otče náš“ za tých, ktorí majú moc vo svete. V tejto modlitbe venujte zvláštnu pozornosť slovám, ktoré hovoria o kráľovstve.
OTÁZKY
1. Ako sa volala krajina, do ktorej boli zavlečení Izraeliti?
2. Čo symbolizoval kameň zo sna kráľa Nabuchodonozora?
3. Ako prišiel Syn človeka k Bohu v Danielovom videní?
OBRÁZOK
Daniel
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z knihy proroka Daniela: prvú kapitolu, verše: 1 - 19
Dan 1, 1 – 21 Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš
1 V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. 2 Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. 3 Vtedy povedal kráľ Asfenezovi, svojmu veliteľovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kráľovského potomstva a spomedzi vznešených, priviedol 4 mladíkov, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči. 5 Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžilo za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou. 6 Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. 7 Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago. 8 Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. 9 A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov. 10 Ale veliteľ eunuchov povedal Danielovi: „Bojím sa, že môj pán, kráľ, ktorý vám vydelil váš pokrm a nápoj, uvidí, že ste v tvári chudší, ako iní chlapci, vaši vrstovníci, a uvalíte mi pred kráľom vinu na hlavu.“ 11 Vtedy Daniel povedal Malasarovi, ktorého veliteľ eunuchov postavil nad Daniela, Ananiáša, Mízaela a Azariáša: 12 „Skús to so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dajú na jedlo lúšteniny a na pitie vodu; 13 nech sa potom ukážu pred tebou naše tváre a tváre chlapcov, ktorí jedia z kráľovho pokrmu, a potom nalož so svojimi sluhami, ako sa ti bude vidieť.“ 14 Privolil im teda v tejto veci a skúšal ich desať dní. 15 Po desiatich dňoch sa ukázalo, že ich tváre sú krajšie a telá tučnejšie ako všetkých chlapcov, ktorí jedli z kráľovho pokrmu. 16 Malasar im teda odňal pokrm a vína, ktoré mali piť, a dával im lúšteniny. 17 Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen. 18 A po uplynutí dní, ktoré do ich predstavenia určil kráľ, predviedol ich veliteľ eunuchov pred Nabuchodonozora. 19 Kráľ sa s nimi rozprával a medzi všetkými nenašiel takých ako Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Obsluhovali teda kráľa. 20 A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. 21 Daniel sa dožil až do prvého roku kráľa Kýra.
Poznámky:
Dan 1,2 - O Joakimovi pozri 2 Kr 23,34 – 24,6. – Krajina Senaár (Sennaar) je Babylon.
Dan 1,4 - Reč, ktorú sa mladíci mali učiť, bola babylonská reč (akkád). Chaldejci boli juhobabylonský kmeň. Babylonská reč užívala klinové písmo. – Stáť pred niekym alebo niekde znamená slúžiť; výraz označuje tak nižšie služby úradnícke, ako aj vyššie služby úradnícke.
Dan 1,7 - Meniť mená poddaných nebolo v tých časoch neobvyklé; porov. 2 Kr 23,34.
Dan 1,8 - Niektoré jedlá mali Izraeliti zakázané; Lv 11,4–19; Dt 14,7 n.; Lv 3,17; 7,23 n.; 17,10–14. Iné jedlá sa mohli ľahko poškvrniť pri príprave: Lv 11,29–38; tiež boli obavy, že sa na stôl dostanú aj také jedlá a nápoje, ktoré boli už predtým obetované modlám, a týchto sa Izraeliti hrozili.
Dan 1,17 - Daniela obdaril Boh prorockým duchom a prorokom oznamoval Boh svoju vôľu nielen vo videniach, ale aj v snoch.
Dan 1,21 - Nemyslí sa tu na rok 559 pr. Kr., v ktorom Kýros začal panovať v Perzii (Anšan), ale na rok 538/7, keď začal panovať aj v Babylone. Tým rokom sa skončilo sedemdesiatročné babylonské zajatie. Daniel sa dožil tohto roku; nehovorí sa však, že v tom roku zomrel.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z knihy proroka Daniela: prvú kapitolu, verše: 2, 1 - 19
Dan 2, 1 - 49 Sen Nabuchodonozora
1 V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč. 2 Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im povedal: „Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho.“ 4 Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: „Kráľ, ži naveky! Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznámime jeho význam.“ 5 Kráľ odpovedal Chaldejcom: „Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny. 6 Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Preto mi oznámte sen i jeho výklad!“ 7 Odpovedali druhý raz: „Nech kráľ rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznámime jeho význam.“ 8 Kráľ odpovedal: „Určite viem, že chcete získať čas, lebo vidíte, že som sa rozhodol: 9 Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas. Oznámte mi teda sen a budem vedieť, že mi poviete aj jeho význam.“ 10 Chaldejci odpovedali kráľovi: „Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. 11 Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi.“ 12 Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. 13 Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov. Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili. 14 Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu. 15 Oslovil ho a hovoril kráľovmu zmocnencovi Ariochovi: „Prečo vyšiel od kráľa taký prísny rozkaz?“ Nato Arioch rozpovedal Danielovi vec 16 a Daniel išiel a žiadal kráľa, aby mu určil čas, že oznámi kráľovi riešenie. 17 Potom išiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spoločníkom, Ananiášovi, Mízaelovi a Azariášovi, 18 aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spoločníkov neodpravili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19 Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo; a Daniel dobrorečil Bohu nebies. 20 Daniel hovoril: „Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. 21 On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22 On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva. 23 Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec.“ 24 Preto Daniel išiel za Ariochom, ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Išiel a povedal mu: „Nevyhub mudrcov Babylonu; zaveď ma ku kráľovi, oznámim mu rozriešenie.“ 25 Nato Arioch urýchlene zaviedol Daniela ku kráľovi a vravel mu: „Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi rozriešenie.“ 26 Kráľ vravel Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár: „Si schopný oznámiť mi sen, ktorý som mal, i jeho význam?“ 27 Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. 28 Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto: 29 Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30 A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca. 31 Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. 32 Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, 33 jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34 Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. 35 Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem. 36 Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. 37 Ty, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38 a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40 A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41 A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. 42 A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude zčasti mocné, zčasti krehké. 43 A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. 44 V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky 45 tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.“ 46 Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. 47 Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo.“ 48 Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov. 49 Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.
Poznámky:
Dan 2,1 - "Sen bol preč", rozumej: prebudil sa.
Dan 2,2 - Meno "Chaldejci" tu neoznačuje národ (1,4), ale istú skupinu babylonských mudrcov.
Dan 2,28 - Výrazom: "v posledných dňoch" sa označuje u prorokov mesiášska doba, porov. Iz 2,2; Mich 4,1.
Dan 2,39-43 - Štyri kráľovstvá, o ktorých Daniel hovorí, sú 1. Novobabylonské, 2. Médsko-Perzské, 3. Kráľovstvo Alexandra Veľkého a jeho nástupcov a 4. Rímska ríša. Narážku "budú sa miešať ľudským semenom" možno rozumieť buď o manželstvách, alebo o rozličných národoch, čo si táto ríša pričlení, ktoré však nebudú vedieť s ňou zrásť. Z iných mienok o týchto kráľovstvách pripomenieme len jednu: 1. kráľovstvo je Novobabylonská ríša, 2. Médsko-Perzská ríša, 3. Ríša Alexandra Veľkého a 4. kráľovstvá Alexandrových nástupcov, najmä Ptolemajovcov v Egypte a Seleukovcov v Sýrii.
Dan 2,44 - Posledné kráľovstvo bude kráľovstvo mesiášske.
Dan 2,46 - Porov. Sk 14,10–17. Je prirodzené, že Daniel takúto poctu neprijal, čo vidieť i z toho, že podľa nasledujúceho verša kráľ už neoslavuje Daniela, ale Pána.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z knihy proroka Daniela: tretiu kapitolu, verše: 1 - 100
Dan 3, 1 – 100 Traja mládenci v ohnivej peci.
1 Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. 2 Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 3 A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 4 A hlásateľ hlasno oznamoval: „Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: 5 V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 6 Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece.“ 7 Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 8 A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. 9 Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! 10 Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. 11 Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. 12 Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“ 13 Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. 14 Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15 Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“ 16 Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. 17 Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, 18 a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ 19 Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. 20 A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. 21 Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. 22 Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. 23 Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece.
Modlitba Azariášova. 24 Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. 25 Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril: 26 „Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný a tvoje meno je slávne naveky. 27 Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje rozsudky spravodlivé. 28 Vykonal si pravdivé súdy vo všetkom, čo si priviedol na nás a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov, veď si to previedol v pravde a spravodlivosti pre naše hriechy. 29 Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon, keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom; 30 nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy, ani sme nerobili, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo. 31 Všetko, čo si na nás priviedol, všetko, čo si nám urobil, urobil si spravodlivým rozsudkom: 32 vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov a najpodlejších hriešnikov, nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi. 33 Teraz však nemôžeme otvoriť ústa: sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia. 34 Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť a nezrušuj svoju zmluvu! 35 A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho miláčika, pre Izáka, svojho sluhu, a pre Izraela, svojho svätca, 36 ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora. 37 Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi. 38 Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme našli milosť. 39 Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie! 40 Ako pri obetách baranov a býkov a desaťtisícov tučných baránkov, takou nech je dnes pred tebou naša obeta, nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba! 41 Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. 42 Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti a podľa množstva svojho milosrdenstva! 43 A vysloboď nás svojimi zázrakmi, získaj, Pane, slávu svojmu menu! 44 Nech sa hanbia všetci, čo preukazujú zlo tvojim sluhom, nech ich zahanbí všetka tvoja moc a ich sila nech je pošliapaná! 45 Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh a si slávny po celom zemskom okruhu.“
Chválospev troch mládencov v ohnivej peci. 46 Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, 47 takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, 48 vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. 49 Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, 50 stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu. 51 Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli: 52 „Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky. Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky. 53 Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy, chválitebný a preslávený naveky. 54 Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, chválitebný a vyvýšený naveky. 55 Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, chválitebný a vyvýšený naveky. 56 Zvelebený si na nebeskej oblohe a chválitebný a slávny naveky. 57 Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 58 Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 59 Dobrorečte Pánovi, nebesá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 60 Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 61 Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 62 Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 63 Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 64 Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 65 Dobrorečte Pánovi, všetky vetry, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 66 Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 67 Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 68 Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 69 Dobrorečte Pánovi, mráz a zima, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 70 Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 71 Dobrorečte Pánovi, noci a dni, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 72 Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 73 Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 74 Dobroreč Pánovi, zem, chváľ a vyvyšuj ho naveky! 75 Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 76 Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 77 Dobrorečte Pánovi, pramene, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 78 Dobrorečte Pánovi, moria a rieky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 79 Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 80 Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 81 Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 82 Dobrorečte Pánovi, synovia človeka, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 83 Dobroreč Pánovi, Izrael, chváľ a vyvyšuj ho naveky! 84 Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 85 Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 86 Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 87 Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 88 Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael, chváľte a vyvyšujte ho naveky, pretože nás vytrhol z podsvetia, vyslobodil nás z ruky smrti, vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa a sprostred ohňa nás vytrhol. 89 Oslavujte Pána, pretože je dobrý, že večne trvá jeho milosrdenstvo. 90 Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní, chváľte a oslavujte ho, pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo.“
Nabuchodonozor obdivuje Pánovu moc. 91 Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?“ Odpovedali kráľovi: „Skutočne, kráľ!“ 92 Povedal: „Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov.“ 93 Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!“ Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. 94 Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. 95 Tu Nabuchodonozor povedal: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha. 96 Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať.“ 97 Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii. 98 „Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho. 99 Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh. 100 Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je kráľovstvo večné a jeho vláda z pokolenia na pokolenie.
Poznámky:
Dan 3,24 - Azariášova modlitba a chválospev troch mládencov v ohnivej peci v aramejskej osnove chýba.
Dan 3,35 - Izrael je druhé meno patriarchu Jakuba.
Dan 3,38 - Prorok Jeremiáš ešte žil, proroci Ezechiel a Baruch dokonca pôsobili medzi zajatcami. Ale títo proroci vtedy nedostávali videnia od Pána, preto sa Izraeliti v modlitbe žalujú, že nemajú prorokov; porov. Nár 2,9.
Dan 3,57 - Od tohto verša sa chválospev podobá našim litániám; za každým veršom je tá istá odpoveď; porov. Ž 136.
Dan 3,60 - O vodách nad nebom porov. Gn 1,7.
Dan 3,87 - Svätými sa volajú nábožní Izraeliti. I prví kresťania sa medzi sebou volali svätými.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z knihy proroka Daniela: šiestu kapitolu, verše: 2 - 29
Dan 6, 2 – 29 Daniel v levovej jame
2 Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. 3 A nad nimi troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu. 4 Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo. 5 Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo. 6 Vtedy tí mužovia povedali: „Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha.“ 7 Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: „Kráľ Dárius, ži naveky! 8 Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy. 9 Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť.“ 10 A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom. 11 Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým. 12 Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha. 13 Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: „Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?“ Kráľ odpovedal: „To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný.“ 14 Nato hovorili kráľovi: „Daniel spomedzi júdskych zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu.“ 15 Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. 16 Vtedy tí mužovia naliehali na kráľa a vraveli mu: „Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!“ 17 Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: „Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!“ 18 I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo. 19 Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal. 20 Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame. 21 Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: „Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?“ 22 Daniel odpovedal kráľovi: „Kráľu, ži naveky! 23 Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takže mi neublížili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nič zlé.“ 24 Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. 25 Na kráľov rozkaz však priviedli mužov, čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti. 26 Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi: 27 „Váš pokoj nech vzrastá! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa po celom vladárstve môjho kráľovstva trasú a boja pred Danielovým Bohom, lebo je to Boh živý a trvá naveky, jeho kráľovstvo nezahynie, jeho vladárstvo trvá do konca. 28 On zachraňuje a vyslobodzuje, robí znamenia a zázraky na nebi i na zemi. On zachránil Daniela od levov.“ 29 Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.
Poznámky:
Dan 6,1 - Dárius Médsky nebol samostatný panovník, ale len námestník Kýra, ktorý mu zveril správu Babylonu.
Dan 6,11 - Izraeliti sa aj v cudzine modlievali tvárou obrátení k Jeruzalemu; porov. 1 Kr 8,46 n.
Dan 6,23 - Na zázračné zachránenie Daniela naráža 1 Mach 2,60 a asi aj Hebr 11,33.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z knihy proroka Daniela: siedmu kapitolu, verše: 1 - 21
Dan 7, 1 – 28 videnie Syna človeka
1 V prvom roku babylonského kráľa Baltazára mal Daniel sen, videnie, ktoré mu prešlo hlavou. Potom sen napísal. (Začiatok správy. Hovoril:) 2 Daniel povedal: „Videl som vo svojom nočnom videní a hľa, štyri vetry nebies rozbúrili veľké more 3 a z mora vystúpili štyri veľké zvieratá; boli od seba odlišné. 4 Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Díval som sa, kým mu vytrhali krídla, postavili ho na dve nohy ako človeka a dali mu ľudské srdce. 5 A hľa, iné zviera, druhé, podobné medveďovi, bolo postavené na jednom boku a malo tri rebrá v pysku. A hovorili mu: »Hore sa, žer veľa mäsa!« 6 Potom som videl iné, ako leopard; toto malo na chrbte štyri vtáčie krídla; zviera malo štyri hlavy a dostalo sa mu vladárstva. 7 Potom som videl v nočných videniach štvrté zviera, hrozné, strašné a nadmieru mocné; malo veľké železné zuby, žralo a drúzgalo, ostatok však pošliapalo nohami. Bolo rozdielne od všetkých skorších zvierat a malo desať rohov. 8 Pozoroval som rohy a hľa, iný roh, malý sa dvíhal medzi nimi. Nato boli tri zo skorších rohov pred ním vytrhnuté; a hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci. 9 Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň. 10 Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: začal súd a otvorili sa knihy. 11 Pozeral som sa pri zvuku veľkých rečí, ktoré hovoril roh; pozeral som sa kým bolo zviera zabité, jeho telo zničené a hodené do blčiaceho ohňa. 12 Aj ostatným zvieratám už bola odňatá moc a bola im určená dĺžka života na istý čas. 13 Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. 14 A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie. 15 Môj - Danielov - duch ustrnul v schránke a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma podesili. 16 Priblížil som sa k jednému z tých, čo tam stáli, a pýtal som sa ho na istotu o tomto všetkom. I povedal mi a vyložil mi význam vecí: 17 »Tieto štyri veľké zvieratá sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. 18 Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov.« 19 Potom som chcel istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých, nadmieru hrozné, zuby malo zo železa a pazúry z kovu; žralo a drúzgalo, ostatok však šliapalo nohami. 20 A o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave, a o tom zvláštnom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri klesli; na tomto rohu boli oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci, a podľa výzoru bol väčší než ostatné. 21 Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätými a prevládal ich, 22 kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí. 23 Povedal toto: »Štvrté zviera bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev, bude zožierať, mlátiť a šliapať celú zem. 24 A desať rohov: z toho kráľovstva povstane desať kráľov, po nich však povstane iný, ten bude rozdielny od skorších a troch kráľov zosadí. 25 Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú odovzdaní do jeho ruky na čas a časy a pol času. 26 Ale bude zasadať súd a odníme mu moc, aby ju zničil a zhubil až do konca. 27 Kráľovstvo však, vláda a moc nad kráľovstvami pod celým nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho; jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a jemu slúžia a poslúchajú ho všetky mocnárstva.« 28 (Potiaľto je koniec veci.) Mňa, Daniela, veľmi predesili moje myšlienky, tvár sa mi zmenila, ale vec som zachoval vo svojom srdci.“
Poznámky:
Dan 7,4 - Prvé zviera, okrídlený lev, zvýrazňuje Babylonské kráľovstvo. Porov. Jer 4,7; 49,19; 50,17; orla: Jer 4,13; 48,40; 49,22; Hab 1,8; Ez 17,3.
Dan 7,5 - Medveď je symbolom Médsko-Perzskej ríše, ktorá sa opierala len o mocnejších Peržanov. To označuje pololežatá poloha medveďa, ktorý sa opiera len o jeden bok. Zakladateľ ríše Kýros podmanil r. 547 Lýdiu, r. 539 Babylon; jeho syn Kambyzes r. 525 Egypt. To sú tri rebrá v pysku medveďa.
Dan 7,6 - Leopard so štyrmi krídlami a štyrmi hlavami je Ríša Alexandra Veľkého, ktorá sa po jeho smrti rozdelila na štyri kráľovstvá: Seleukus Nikátor dostal Sýriu, Ptolemeus Lagi Egypt, Kasander Macedóniu a Lysimachus Tráciu.
Dan 7,7 - Štvrté zviera zobrazuje Rímsku ríšu, ktorá sa rozpadne na mnoho iných kráľovstiev. Medzi týmito na konci časov povstane Boží nepriateľ – Antikrist, zobrazený malým rohom. Oči a ústa na tomto rohu znamenajú, že to bude tvor rozumný, bude hovoriť, no bude sa ozývať proti Bohu (verš 25). Videnie o troch vytrhnutých rohoch tiež ešte len čaká na splnenie. – Ako vidno, štyri zvieratá označujú tie isté kráľovstvá, čo aj socha, ktorú videl Nabuchodonozor. Pozri pozn. k 2,39–43.
Dan 7,9 - "Starec dní", večný Boh, zasadá k súdu nad Antikristom. Jeho trón porov. s trónom opísaným u Ez v hl. 1 a 10. Boží trón obklopuje množstvo anjelov.
Dan 7,12 - Boh každému kráľovstvu určil dobu, za ktorú môže trvať. Doba trvania kráľovstiev, označených zvieratami, už pominula, preto im bola odňatá moc.
Dan 7,13 - Názov "Syn človeka" (pozri pozn. k Ez 2,1) označuje slabú ľudskú prirodzenosť. Tu je to názov Mesiáša, ktorému Boh v prítomnosti anjelov odovzdáva moc. Sám Kristus sa veľmi často volá týmto názvom. Syn človeka v Danielovom videní prichádza v oblakoch neba, a to je podľa reči Svätého písma výlučné právo Boha. Preto sa Kristus práve na toto odvoláva, keď pred Kajfášom dokazuje svoje božstvo (Mt 26,64). Sľubuje tiež, že v oblakoch neba príde súdiť svet (Mt 24,30). Porov. tiež Mt 16,27; Mk 13,26; Lk 21,27; Zjv 1,7; 14,14.
Dan 7,18 - Kráľovskú moc podľa verša 14 odovzdal Boh Synovi človeka. Ale spolu s ním bude panovať aj jeho verný ľud. Bude to preň odmena za boje proti Antikristovi, pozri verš 21 n. Tento verný Boží ľud má meno "svätý".
Dan 7,25 - Nevieme, za aký čas budú veriaci v moci Antikrista. Podľa niektorých "čas" je rok, "časy" dva roky a "pol času" pol roka, spolu tri a pol roka. Podľa iných sa tu neoznačuje nijaká určitá doba.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z knihy proroka Daniela: trinástu kapitolu, verše: 1 - 65
Dan 13, 1 – 65 Príbeh Zuzany a starcov
1 V Babylone býval istý muž, menom Joakim. 2 Vzal si za manželku Helkiášovu dcéru Zuzanu, ktorá bola veľmi pekná a bohabojná. 3 Keďže jej rodičia boli spravodliví, vychovávali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona. 4 Joakim bol veľmi bohatý a v susedstve domu mal ovocnú záhradu; a pretože bol váženejší ako ostatní, schádzali sa k nemu Židia. 5 V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, ktorí zdanlivo spravovali ľud. 6 Oni sa zdržiavali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali spory, prichádzali k nim. 7 Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža. 8 Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej. 9 Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. 10 Oboch teda zranila láska k nej, ale svoj bôľ si vzájomne neprezradili, 11 lebo sa hanbili prezradiť svoju žiadosť, že sa chcú s ňou stretnúť, 12 iba zo dňa na deň žiadostivejšie sa usilovali vidieť ju. I hovorili si: 13 „Poďme domov, je čas obeda!“ A keď vyšli, vzdialili sa od seba. 14 Keďže sa však vrátili, stretli sa, a keď sa vzájomne dopytovali na dôvod, priznali sa k svojej žiadostivosti a spoločne si ustálili čas, kedy ju môžu nájsť samu. 15 Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť. 16 A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktorí sa schovali a pozorovali ju. 17 I povedala slúžkam: „Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa.“ 18 Urobili podľa rozkazu, zatvorili dvere záhrady a zadnými dvierkami odišli doniesť, čo rozkázala; nevedeli, že sú dnu schovaní starci. 19 Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli: 20 „Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám! 21 Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík, a preto si poslala slúžky preč.“ 22 Zuzana zakvílila a povedala: „Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám! 23 Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou.“ 24 Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci. 25 A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril. 26 Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje. 27 Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné. 28 Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť. 29 Hovorili pred ľudom: „Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!“ Hneď aj poslali. 30 I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými. 31 Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru. 32 Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila - bola totiž zahalená -, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou. 33 Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali. 34 Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu. 35 Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi! 36 Starci však vraveli: „Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč. 37 Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou. 38 My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť. 39 Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von. 40 Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!“ 41 Zástup im ako starcom a sudcom uveril a odsúdil ju na smrť. 42 Zuzana však zvolala veľkým hlasom: „Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane, 43 ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne.“ 44 A Pán vyslyšal jej hlas. 45 Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel, 46 i zvolal veľkým hlasom: „Ja som čistý od krvi tejto (ženy).“ 47 Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“ 48 On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela! 49 Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!“ 50 Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!“ 51 Nato im Daniel povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!“ 52 Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal, 53 keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: »Nevinného a spravodlivého nezabiješ!« 54 Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?“ Ten odpovedal: „Pod lentyškom.“ 55 Nato Daniel povedal: „Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje.“ 56 Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: „Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce. 57 Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť. 58 Teraz mi teda povedz, pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?“ On povedal: „Pod dubom.“ 59 Daniel mu však odpovedal: „Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“ 60 Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. 61 I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo, a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym; 62 aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila. 63 Helkiáš však a jeho žena chválili Boha za svoju dcéru Zuzanu spolu s jej mužom Joakimom a všetkými príbuznými, pretože sa na nej nenašlo nič podlého. 64 A od toho dňa i naďalej ostal Daniel veľký v očiach ľudu. 65 Kráľa Astyaga uložili k jeho otcom a jeho kráľovstvo prevzal Peržan Kýros.
Poznámky:
Dan 13,4 - Ako vidno, Izraeliti v Babylone držali pospolu, mohli si nadobudnúť majetky a mali akúsi samostatnosť v súdnictve.
Dan 13,32 - Sudcovia rozkázali, aby si Zuzana sňala z hlavy závoj. Nemali k tomu zákonitého podkladu; zákon Nm 5,15 sa na podobný prípad nevzťahuje.
Dan 13,34 - Podľa Lv 24,14 museli svedkovia položiť ruky na hlavu obžalovaného. Starci tu vystupujú ako žalobcovia aj ako svedkovia.
Dan 13,46 - Danielov výkrik znamená: Ja neberiem na seba zodpovednosť za smrť tejto ženy.
Dan 13,52 - Rozumej: Teraz vyjdú najavo tvoje dávne hriechy.
Dan 13,57 - Vo verši 48 sa aj Zuzana volá dcérou Izraela, pretože aj ona pochádzala od Jakuba-Izraela. Tu sa však dcérami Izraela volajú ženy bývalého severného, Izraelského kráľovstva.
Dan 13,61 - Falošných svedkov museli podľa Dt 19,18–21 odsúdiť na taký trest, aký bol určený na zločin, ktorý chceli falošne dosvedčiť (Lv 20, 10; Dt 22,21–24; porov. Jn 8,5).