Roráty - šiesty deň. Jozef Egyptský
Prvý adventný týždeň
Sobota
3. december 2022
Jozef Egyptský
Boh neopustí nás, ak Ho my neopustíme
Závisť je škaredý hriech. Človeku to neprináša žiaden úžitok. Každý z nás to dobre pozná. Niekto má lepší telefón, krajšiu mikinu alebo topánky ... Chceli by sme to mať aj my, hoci to, čo máme, nie je vôbec zlé. Začíname závidieť, čo niekedy vedie k zlému správaniu. Dnes to bude o závisti medzi bratmi, ale aj o tom, že Boh nás dokáže vyviesť aj z tých najhorších situácií.
PIESEŇ...
Včera sme spomínali Izáka, ktorý bol Abrahámovým synom. Izák mal tiež syna, ktorému dal meno Jakub. Ten mal zase dvanásť synov, z ktorých vzišlo dvanásť izraelských kmeňov. Jedným z Jakubových synov bol Jozef, náš dnešný hrdina, najmladší zo všetkých bratov. Boh zasiahol, lebo Ho Jozef neopustil. Ale o tom bude rozprávať starý otec Joachim ...
NAHRÁVKA
Jozef strávil dva roky vo väzení.
Na celom tomto príbehu je Božou vôľou, aby sa jeho bratia a ľudia obrátili na Pána Boha v čase hladu.
ÚLOHA
Pomôžem dnes alebo zajtra niekomu, kto ku mne nie je láskavý.
OTÁZKY
1. Ako sa volalo mesto, kde bratia predali Jozefa obchodníkom?
2. Koľko rokov strávil Jozef v egyptskom väzení?
3. Ako sa volal najmladší brat, ktorý neprišiel do Egypta po prvýkrát?
OBRÁZOK
Jozef Egyptský
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: tridsiatu siedmu kapitolu, verše: 1 - 36
37, 1 – 36 - závisť bratov, predali Jozefa do Egypta
Žiarlivosť Jozefových bratov. 3 Jakub miloval najviac zo všetkých synov Jozefa, lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dával mu robiť pestrofarebnú tuniku. 4 Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a neboli schopní prívetivo sa s ním rozprávať. 5 A keď mal raz Jozef sen a rozpovedal ho svojim bratom, znenávideli ho ešte väčšmi. 6 Povedal im: „Počujte, aký som mal sen! 7 Boli sme na poli zamestnaní viazaním snopov a tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Tu sa vaše snopy postavili dookola a klaňali sa môjmu snopu!“ 8 Bratia mu povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať alebo panovať?“ A znenávideli ho ešte viac pre jeho sen a pre jeho reči. 9 A mal ešte iný sen a prezradil ho svojmu otcovi a svojim bratom. Hovoril: „Opäť som mal sen! Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.“ 10 Toto rozprával svojmu otcovi a svojim bratom. A jeho otec mu robil výčitky a vravel mu: „Čo je to za sen, čo si mal? Hádam ja, tvoja matka a tvoji bratia prídeme a budeme sa ti klaňať až po zem?“ 11 A jeho bratia žiarlili, ale otec si to zapamätal. 12 Raz odišli jeho bratia pásť ovce svojho otca k Sichemu. 13 Vtedy povedal Izrael Jozefovi: „Tvoji bratia pasú pri Sicheme, chcem ťa poslať za nimi.“ On mu odpovedal: „Dobre, pôjdem.“ 14 Na to mu povedal: „Len choď a pozri, či sa dobre vodí tvojim bratom a ovciam. A dones mi zvesť!“ Tak ho poslal z hebronského údolia a došiel do Sichemu.
A Jozef šiel za svojimi bratmi. 18 Keď ho zďaleka zazreli, prv, ako k nim došiel, sa dohodli, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: „Tamto ide snár! 20 Poďme, zabijeme ho a hodíme ho do cisterny! A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa uvidí, čo značia jeho sny!“ 21 Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život!“ 22 A Ruben im vravel ďalej: „Neprelievajte nijakú krv! Hoďte ho do tej cisterny, čo je na pustine! Len nevzťahujte naň ruky!“ To preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a priviesť k svojmu otcovi. 23 A len čo došiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi jeho tuniku, tú pestrofarbistú tuniku, čo mal na sebe, 24 chytili ho a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, voda v nej nebola. 25 Potom si posadali a jedli, a keď zdvihli oči, videli, že prichádza karavána Izmaelitov od Galaádu. Boli na ceste do Egypta. 26 Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo budeme mať z toho, keď nášho brata zahubíme a zatajíme jeho krv? 27 Predajme ho radšej Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky! Veď je to náš brat a naše vlastné telo!“ A jeho bratia súhlasili. 28 Keď teda išli madiánski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta.
Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi, veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: tridsiatu deviatu kapitolu, verše: 19 - 23
Gn 39, 19 – 23 - Jozef vo väzení
19 Keď jeho pán (Putifar) vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: „Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha,“ veľmi sa rozhneval 20 a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený. 21 Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára, 22 takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz. 23 Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil, Pán mu dožičil úspech.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: štyridsiatu kapitolu, verše: 1 - 23
Gn 40, 1 – 23 - Jozef vysvetľuje sny
1 Po týchto udalostiach sa čašník a pekár egyptského kráľa previnili voči svojmu pánovi, egyptskému kráľovi. 2 I rozhneval sa faraón na oboch svojich dvoranov, na hlavného čašníka i na hlavného pekára, 3 a dal ich pod dozor do domu veliteľa telesnej stráže, do žalára, kde bol uväznený Jozef. 4 A veliteľ telesnej stráže poveril Jozefa, aby im posluhoval. 5 Tu istej noci obaja, čašník i pekár egyptského kráľa, ktorí boli uväznení v žalári, mali osobitne sen, ktorý mal pre každého zvláštny význam. 6 Keď k nim ráno prišiel Jozef, videl na nich, že sú smutní. 7 I opýtal sa faraónových dvoranov, ktorí boli spolu s ním v dome jeho pána pod dozorom: „Prečože sú vaše tváre dnes také zamračené?“ 8 Oni mu odpovedali: „Mali sme sen a niet tu nikoho, kto by nám ho vyložil.“ Jozef im povedal: „A nepatrí Bohu vykladanie snov?! Porozprávajte mi to!“ 9 Hlavný čašník teda porozprával Jozefovi svoj sen a vravel mu: „Vo svojom sne som videl vinič pred sebou 10 a na viniči boli tri výhonky. Keď začal pučať, zjavili sa i jeho kvety a na strapcoch boli už aj zrelé hrozná. 11 Ja som mal v rukách faraónov pohár, trhal som strapce a vytláčal som ich do faraónovho pohára a pohár som podával faraónovi do rúk.“ 12 Jozef mu povedal: „Toto je jeho výklad: Tri výhonky značia tri dni. 13 O tri dni faraón povýši tvoju hlavu a uvedie ťa späť do tvojho úradu. Potom budeš faraónovi podávať čašu do rúk takisto, ako si to robil prv, keď si bol hlavným čašníkom. 14 Spomeň si aj na mňa, keď sa ti bude dobre vodiť, a preukáž mi dobrodenie, že sa prihovoríš za mňa u faraóna, aby ma vyslobodil z tohto domu. 15 Veď ja som bol tajne odvedený z hebrejskej krajiny a ani tu som sa neprevinil, žeby ma za to mali uvrhnúť do žalára.“ 16 Keď hlavný pekár videl, že Jozef dobre vyložil sen, povedal Jozefovi: „Aj ja som mal vo svojom sne na hlave tri košíky s jemným pečivom. 17 Vo vrchnom košíku boli najrozličnejšie jedlá pre faraóna, aké pripravuje pekár, ale vtáky to povyťahovali z košíka, čo bol na mojej hlave.“ 18 Jozef odpovedal: „Toto je jeho výklad: Tri košíky značia tri dni. 19 O tri dni faraón povýši tvoju hlavu - ale preč od teba, lebo ťa obesí na drevo a vtáky budú z teba trhať mäso.“ 20 Na tretí deň, v deň faraónových narodenín, pripravil pre všetkých svojich sluhov hostinu. A v prítomnosti svojich sluhov povýšil hlavu hlavného čašníka a hlavného pekára. 21 Hlavného čašníka uviedol späť do jeho čašníckeho úradu, aby mu podával pohár, 22 hlavného pekára však dal obesiť, ako mu to vyložil Jozef. 23 Lenže hlavný čašník nepamätal na Jozefa, ale zabudol na neho.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: štyridsiatu prvú kapitolu, verše: 1 - 57
Gn 41, 1 - 57 - Jozef vysvetľuje sny faraónovi
1 O dva roky neskôr mal sen faraón. Videl sa nad Nílom 2 a z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných a v mäse tučných, a pásli sa na mokradi. 3 A hľa, po nich vystúpilo z Nílu iných sedem kráv, na pohľad mrzkých a v mäse chudých, a priblížili sa ku kravám, čo boli na brehu Nílu. 4 A tie na pohľad mrzké kravy zožrali sedem pekných a tučných kráv. Vtedy sa faraón zobudil. 5 Keď opäť zaspal, mal iný sen. Zdalo sa mu, že na jednom steble vyrástlo sedem plných a krásnych klasov. 6 Ale hneď po nich vyrástlo sedem suchých a východným vetrom celkom spálených klasov 7 a suché klasy požrali sedem hrubých a plných klasov. Nato sa faraón prebudil a videl, že to bol iba sen. 8 Ráno však bola jeho myseľ znepokojená a rozkázal povolať všetkých vykladačov písem a všetkých mudrcov, čo boli v Egypte, a sám faraón im rozprával svoj sen. Nebolo však nikoho, kto by ho bol faraónovi vyložil. 9 Vtedy hlavný čašník povedal faraónovi. „Spomínam si dnes na svoje previnenie. 10 Kedysi sa faraón na mňa rozhneval a dal ma pod dozor do domu veliteľa telesnej stráže; mňa a hlavného pekára. 11 A mali sme v istú noc sen, ja i on; každý z nás mal osobitný sen, ktorý mal preň zvláštny význam. 12 A bol tam s nami istý mladý hebrejský muž, otrok veliteľa telesnej stráže. Jemu sme ich porozprávali a on nám naše sny vyložil. Každému dal správny výklad jeho sna. 13 A stalo sa tak, ako nám vyložil. Mňa uviedol späť do môjho úradu, ale jeho dal obesiť.“ 14 Tu si dal faraón zavolať Jozefa. Rýchlo ho vyviedli zo žalára, dal sa ostrihať a preobliekol si šaty a išiel k faraónovi. 15 A faraón hovoril Jozefovi: „Mal som sen, ale niet nikoho, kto by ho vyložil. O tebe som však počul, že tebe stačí sen počuť a ty ho vyložíš.“ 16 Ale Jozef povedal faraónovi: „Nie ja, ale Boh priaznivo odpovie faraónovi!“ 17 Potom faraón rozprával Jozefovi: „Vo svojom sne som stál na brehu Nílu 18 a z Nílu vystupovalo sedem kráv v mäse tučných a na pohľad pekných a pásli sa na mokradi. 19 A hľa, po nich vystúpilo iných sedem kráv, na pohľad suchých a mrzkých a v mäse chudých! V celej egyptskej krajine som nevidel nič také mrzké. 20 A tu chudé a mrzké kravy zožrali sedem prvých tučných kráv. 21 Vošli do ich útrob, ale nebolo vôbec vidno, že by bolo niečo vošlo do ich brucha, lebo ich vzhľad ostal taký mrzký, ako bol predtým. Tu som sa prebudil. 22 A zasa som zaspal a videl som vo sne, ako na jednom steble vyrástlo sedem plných a krásnych klasov. 23 Lenže div, po nich vyrástlo opäť sedem prázdnych, suchých a od východného vetra celkom spálených klasov 24 a tie suché klasy požrali sedem pekných klasov. Ja som to potom rozprával vykladačom písem, ale nebolo nikoho, kto by to bol vysvetlil.“ 25 Tu Jozef povedal faraónovi: „Sny faraónovi naznačujú jedno a to isté. Boh oznámil faraónovi, čo hodlá urobiť. 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov, takisto sedem pekných klasov je sedem rokov. Čo sa snívalo, je jedno a to isté. 27 Ale sedem chudých a mrzkých kráv, ktoré po nich vystúpili, je tiež sedem rokov, takisto sedem prázdnych a od východného vetra spálených klasov je sedem rokov hladu. 28 Na to som myslel, keď som faraónovi povedal: Boh dal faraónovi vidieť, čo hodlá urobiť. 29 Teraz príde sedem rokov veľkého prebytku po celej egyptskej krajine. 30 Po nich príde sedem rokov hladu a po prebytku neostane v celej egyptskej krajine ani pamiatky, lebo hlad bude ničiť celú krajinu. 31 V krajine sa nebude nič vedieť o hojnosti pre hlad, čo potom nastane, lebo bude strašný. 32 A to, že sa faraónov sen opakoval dva razy, značí, že Boh s istotou rozhodol túto vec a že ju Boh uskutoční čoskoro. 33 A teraz nech sa faraón poobzerá po umnom a múdrom mužovi, a nech ho ustanoví nad egyptskou krajinou! 34 A tiež nech faraón určí nad celou egyptskou krajinou dozorcov a nech dá v siedmich rokoch prebytku povyberať piatu čiastku! 35 Oni nech v budúcich úrodných rokoch pozbierajú všetko obilie a nech zrno na faraónov rozkaz uskladnia v mestách a nech ho strážia. 36 To obilie bude však ako zásoba pre krajinu na tých sedem rokov hladu, čo nastanú v egyptskej krajine, a krajina nebude hynúť od hladu.“ 37 Reč sa páčila faraónovi i všetkým jeho služobníkom. 38 A faraón povedal svojim služobníkom: „Možno nájsť človeka, ako je tento, v ktorom je duch Boží?“ 39 Potom faraón vravel Jozefovi: „Pretože ti Boh toto všetko zjavil, niet rozumnejšieho a múdrejšieho, ako si ty. 40 Ty sám budeš nad mojím domom a celý môj ľud bude závisieť od tvojich rozkazov a ja sám budem len o trón vyššie od teba!“ 41 A faraón zopakoval Jozefovi: „Pozri, ustanovil som ťa nad celou egyptskou krajinou!“ 42 Potom faraón stiahol svoj pečatný prsteň zo svojej ruky a nastokol ho na Jozefovu ruku, dal ho obliecť do kmentového rúcha a na krk mu založil zlatú reťaz. 43 Potom ho dal voziť na svojom druhom najlepšom voze a pred ním volali: „Skloňte sa!“ Takto ho ustanovil nad celou egyptskou krajinou. 44 A faraón opäť hovoril Jozefovi: „Ja som faraón! Bez tvojho súhlasu nesmie nik v celej egyptskej krajine pohnúť ani rukou, ani nohou.“ Jozef potom vyšiel do egyptskej krajiny. 46 Keď Jozef stál pred egyptským kráľom, faraónom, mal tridsať rokov. A Jozef odišiel od faraóna a obchádzal celú egyptskú krajinu. 47 Za sedem úrodných rokov donášala zem bohatú úrodu. 48 A on dal všetko obilie, ktorého bol v týchto siedmich rokoch nadbytok, poznášať a zviezť do miest. Obilie dal doviezť do toho mesta, okolo ktorého boli príslušné polia. 49 A Jozef nahromadil obilia ako morského piesku, nesmierne množstvo, takže ho ani nemeral, lebo sa to ani merať nedalo. Keď však pominulo sedem úrodných rokov, čo boli v egyptskej krajine, 54 začalo sa sedem rokov hladu tak, ako ohlásil Jozef. A keď nastal vo všetkých krajinách hlad, v egyptskej krajine bolo chleba dosť. 55 Ale keď začala aj egyptská krajina hladovať, ľud volal k faraónovi o chlieb. Faraón však povedal: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie!“ 56 A keď hlad ťažil celú egyptskú krajinu, Jozef otvoril sýpky a predával Egypťanom obilie. 57 Ale aj v egyptskej krajine sa hlad stupňoval, lebo z celého sveta prichádzali do Egypta kupovať od Jozefa obilie. Na celom svete bol totiž strašný hlad.