Roráty - piaty deň. Abrahám
Prvý adventný týždeň
Piatok
2. december 2022
Abrahám
Neblúdia len tí, ktorí počúvajú najlepšieho sprievodcu – Pána Boha.
Všetci sme raz zablúdili. Napríklad pri cestovaní na dovolenku, alebo počas túry v horách alebo na bicykli v lese. Dokonca aj GPS niekedy ukazuje nesprávne trasy. Ľudia čelili podobným ťažkostiam v biblických časoch. Neblúdili len tí, ktorí počúvali najlepšieho sprievodcu... Pred nami je stretnutie s Abrahámom a jeho príbeh.
PIESEŇ...
Abrahám bol mužom ciest. Pochádzal z Uru (Ur Chaldejský). Dnes je táto oblasť v rámci hraníc Iraku, blízko Perzského zálivu. Abrahám spolu so svojím otcom Terachom, manželkou Sarai a synovcom Lótom opustil svoje mesto.
Starý otec Joachim nám porozpráva o tom, ako sa Boh rozprával s Abrahámom ...
NAHRÁVKA
Vitajte, milé deti. Som rád, že vás vidím a že vám môžem znova porozprávať príbeh , ktorý som kedysi počul od svojich rodičov. Abrahám, ktorého dnes stretnete, je veľmi zaujímavá postava. Keď sa stal dospelým mužom, vypočul si zvláštne pozvanie: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ“ (Genesis 12,1 - 2). Abrahám vedel, že hlas, ktorý počuje, je od Pána Boha. Vedel, že Mu treba dôverovať a jednoducho vyraziť na cestu. Cítil sa neistý, pretože musel opustiť miesto, ktoré dobre poznal. Určite uvažoval, aké to bude. Ale išiel a nebol sklamaný. Slepo uveril Bohu, nechal sa Ním viesť, preto sa mu hovorí „otec viery“. Vycítil, že keď Boh niečo sľúbi, dodrží slovo. A nesklamal sa. Na ceste, na ktorú vstúpil, dostal aj nové prísľuby...
Abrahám išiel statočne vpred a čelil protivenstvám. Putoval do Kanaánu, potom cez púšť do Egypta a potom sa vrátil do Hebronu. Celý čas vedel, že nie je sám. Boh bol s ním.
Ale Abrahám nie je len tulák, ale aj staviteľ. Raz, v krajine Kanaán, k nemu Boh opäť prehovoril. Sľúbil, že svojmu potomkovi dá pôdu, na ktorej stojí. Abrahám aj teraz uveril, že Božie slová sa splnia. Chcel tiež poďakovať Bohu za to, že ho sprevádzal, a tak postavil oltár.
Jedného dňa počul ďalší sľub. Boh povedal, že odmena za Abrahámovu vernosť bude hojná. Ale tentoraz sa tieto slová Abrahámovi zdali nepochopiteľné. Nemal deti, jeho žena bola chorá a neplodná a on už bol starý muž. “Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný (Gn 15, 2) Svoj majetok chcel odovzdať Eliezerovi, jednému zo svojich služobníkov, ale Boh nezmenil svoj názor. Vie, čo hovorí, je predsa Boh. Sľúbil Abrahámovi potomstvo.
Vlastniť pôdu a mať deti boli dve najdôležitejšie veci pre ľudstvo v staroveku.
Tento príbeh ukazuje, že čakať sa v živote oplatí. Abrahám nás učí čakať. Ukazuje tiež, že stojí za to počúvať Boha. Aj keď sa Jeho sľuby zdajú nepravdepodobné. Všetci čakáme na narodenie Ježiša. Prvý týždeň Rorátov je takmer za nami a pred nami sú ešte tri týždne stretnutí. Čakáme.
ÚLOHA
Modlite sa za tých, ktorí blúdia svetom ako Abrahám. Možno majú menej šťastia ako on, nevedia, ktorým smerom sa vydať, nemajú strechu nad hlavou. Nevedia, čo ich čaká a sú nešťastní. Popros Boha, aby sa o nich dnes postaral.
OTÁZKY
1. S kým odišiel Abrahám do Kanaánu?
2. Vymenuj aspoň dve krajiny, kde žil Abrahám.
3. Prečo sa Sára smiala nad Božím sľubom?
OBRÁZOK
Abrahám
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: dvanásta kapitola, verše: 1 - 10
Gn 12, 1 - 10 - výzva odísť
1 Tu Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. 3 Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ 4 A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. 5 Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. 6 Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. 7 Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár. 8 Odtiaľ odišiel k vrchu východne od Betelu a tam rozložil svoj stan. Na západ mal Betel, na východ Haj. Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval meno Pánovo. 9 Potom sa Abram vybral ďalej a tiahol k Negebu. 10 Keď nastal v krajine hlad, Abram odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa hlad rozmáhal.
Poznámky:
Gn 12,1-3 - Pre Abrama a jeho rodinu nebolo ľahko opustiť vlastnú krajinu. Má ísť do neznámej krajiny, do krajiny, ktorá nebude hneď jeho, ale len v neskorších pokoleniach. Má teda zameniť isté za neisté a neznáme. V jeho poslušnosti možno vidieť živú vieru v slová Božie (Hebr 11,8). "V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme" porov. Gn 22,18; Gal 3,6-18.
Gn 12,4-7 - Abram odišiel aj z Haranu. Karavána tiahla od severovýchodu k Damasku a odtiaľ popri Genezaretskom jazere na juh k Sichemu. Terebint Moreho – dub vidiaceho.
Gn 12,8-9 - Od Sichemu tiahol Abram na juh. Betel sa v časoch Abramových volal Luza; tu sa uvádza pod známejším menom z časov Jakubových (Gn 28,19). Negeb, južný kraj alebo juh, je vlastným pomenovaním najjužnejšej čiastky Palestíny.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: pätnásta kapitola, verše: 1 - 7
Gn 15, 1 – 7 veľké bude tvoje potomstvo
1 Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto: „Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!“ 2 Abram odpovedal: „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Eliezer.“ 3 A Abram pokračoval: „Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!“ 4 Ale Pán mu povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona.“ 5 Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo!“ 6 Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. 7 Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“
Poznámky:
Gn 15,1-4 - Abram je už dlhší čas v Kanaáne, ale stále je tu ako cudzinec, ktorý sa musí bedlivo starať o svoj majetok. Za jeho dôveru Boh mu teraz prisľubuje ochranu a odmenu, a to vo videní, čiže zjavení. Táto Božia láska dodáva Abramovi smelosti, aby sa požaloval na svoj osud a aby poprosil Pána o ďalšiu priazeň. Čo mu osoží všetko bohatstvo, sláva a zem, keď ju nebude mať komu zanechať? Nemá potomka, teda pre cudzieho sa namáha: "damašský Eliezer bude majiteľom môjho domu". Eliezer bol asi Abramovým otrokom. Volá sa domorodý, lebo sa narodil už v Abramovom dome z otrockých rodičov. Možno predpokladať, že po odlúčení sa od Lota mal Abram úmysel urobiť ho svojím dedičom.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: sedemnásta kapitola, verše: 1 – 10, 15 – 17, 19
Gn 17, 1 – 10, 15 – 17, 19 - zmena mena
1 Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. 2 Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ 3 Tu padol Abram na tvár 4 a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. 5 A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. 6 Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. 7 A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. 8 A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ 9 Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! 10 Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte
15 A Boh povedal Abrahámovi aj toto: „Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, ale Sára bude jej meno. 16 Veď ťa požehnám a dám ti z nej syna. Aj ju požehnám: Z nej budú pochádzať národy a králi národov.“ 17 Tu padol Abrahám na tvár a smial sa; myslel si totižto: „Vari sa môže storočnému niečo narodiť a deväťdesiatročná Sára môže ešte porodiť?!“ 19 Ale Pán opakoval: „Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák, a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom.
Poznámky:
Gn 17,1-8 - Všemohúci Boh, hebr. ,El-Šaddaj', označuje Boha, ktorý sám sebe stačí a ktorý môže všetko (Ex 6,2). Boh mení Abramovo meno na Abrahám – otec množstva. Aj táto zmena je znakom, že Boh svoje prisľúbenie o Abrahámovom potomstve splní.
Gn 17,9 -14 - z potomstva Abrahámovho narodí sa Mesiáš.
Gn 17,15 - Boh mení aj meno Saraiino. Doteraz sa volala Sarai (t. j. Pani moja, Kráľovná moja), nabudúce jej meno bude len Sára, t. j. Pani, Kráľovná, lebo bude matkou vyvoleného národa a matkou mnohých kniežat a kráľov (6.16). Táto zmena je teda obdobná so zmenou mena Abrahámovho. Mená budú označovať splnenie Božieho prísľubu.
Môžeš si prečítať zo Svätého Písma – z prvej knihy Svätého Písma, ktorá sa volá Kniha Genezis: osemnásta kapitola, verše: 1 - 14
Gn 18, 1 – 14 - prísľub syna
1 A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. 2 Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi 3 a povedal: „Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka; 4 donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom! 5 Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“ 6 Abrahám sa poponáhľal do Sárinho stanu a povedal: „Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!“ 7 Potom Abrahám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. 9 Tu sa ho opýtali: „Kde je tvoja žena Sára?“ On odpovedal: „Tu v stane.“ 10 Vtedy mu on povedal: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna.“ Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. 11 Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom. 12 Preto sa Sára sama v sebe zasmiala, som stará. A môj pán je tiež už starec!“ 13 Tu Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: »Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?« 14 Je azda Pánovi nejaká vec nemožná? O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!“
Poznámky:
Gn 18,1-5 - Boh sa zjavuje Abrahámovi v podobe Anjela a sprevádzajú ho ešte dvaja anjeli. Zjavenie sa odohráva na poludnie. Abrahám považoval hostí za ľudí, neskoršie v jednom poznáva Pána. Abrahám oslovuje z príchodiacich len jedného, toho najvznešenejšieho a najhlavnejšieho. Pane, hebr. Adonai, je úctivé oslovenie. Seba Abrahám volá sluhom. Takto to vyžadovala orientálna zdvorilosť. Kúsok chleba je zdvorilé pozvanie na hojný obed.
Gn 18,9-14 - Aj Sára sa smeje tejto reči. Jej počínanie treba obdobne chápať ako Abrahámovo predtým (17,17). Aj Sárin smiech je alúziou na Izákovo meno.