Barbarská noc: 13. - 14. apríl 1950
Po uzurpácii moci udalosťami na jeseň 1947 na Slovensku a vo februári 1948 v rámci spoločného československého štátu začali komunisti otvorený boj proti cirkvám a veriacim. Prenasledovanie a perzekučné opatrenia komunistického režimu sa pochopiteľne v najväčšej miere dotkli katolíckej cirkvi, ako najpočetnejšej cirkvi na Slovensku. Postihli však aj evanjelickú cirkev a. v., reformovanú kresťanskú cirkev i ostatné menšie cirkvi a náboženské spoločnosti. Tento boj bol motivovaný nielen základnými marxisticko-leninskými tézami o náboženstve ako “ópiu ľudstva” a o viere v Boha ako o prežitku. Na Slovensku bol rovnako dôležitý aj mocenský faktor: po komunistickom prevrate zostali cirkvi a náboženské spoločnosti jedinou potenciálnou opozičnou silou v spoločnosti.
Prvotné obmedzujúce opatrenia postupne prerástli do tvrdých perzekučných zásahov. Po prijatí (proti)cirkevných zákonov v roku 1949 sa jedným z najradikálnejších opatrení stala násilná likvidácia mužských a ženských kláštorov, ku ktorej komunistický režim pristúpil v roku 1950, pričom do dejín vošli pod názvom Akcia K (13. apríl 1950, likvidácia mužských kláštorov) a Akcia R (29. august 1950, likvidácia ženských kláštorov).
Systematické prenasledovanie cirkvi a veriacich pokračovalo masovými perzekúciami, ktoré vyústili do stoviek politických procesov (najvýznamnejším bol monster proces proti trom katolíckym biskupom J. Vojtaššákovi, M. Buzalkovi a P. P. Gojdičovi v roku 1951), likvidáciou gréckokatolíckej cirkvi či opatreniami smerujúcimi k rozloženiu cirkvi zvnútra pomocou kolaborujúcich kňazských hnutí. Veriaci občania štátu boli počas štyroch desiatok rokov vlády komunistického režimu diskriminovanou skupinou obyvateľstva s obmedzenými možnosťami spoločenského uplatnenia.
Likvidácia reholí predstavovala významný míľnik v proticirkevnej politike komunistického režimu a stala sa jedným z jej symbolov. Aj preto si Slovenská republika od roku 1993 pripomína 13. apríl ako pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných. Táto tragická udalosť vošla do dejín ako „barbarská noc“, ako ju vo svojich memoároch pomenoval kardinál Ján Chryzostom Korec (vtedy jeden z internovaných rehoľníkov).