5. december 2019 - Najsmutnejšie Roráty Lolka. Herec, či kňaz?
Prvý adventný týždeň
Štvrtok 5. decembra 2019
Najsmutnejšie Roráty Lolka
Herec či kňaz?
KŇAZ:
Ak mal dnes niekto problém so skorým vstávaním nech si pripomenie, čo nám včera povedal o Karolovi jeho Anjel Strážca.
Otázky deťom:
- S čím mal Karol problém, keď sa stal miništrantom?
(nechcelo sa mu skoro ráno vstávať)
- Akú radu dal Lolkovi otec?
(ukázal mu modlitbu k Duchu Svätému a poprosil ho, aby sa ju každý deň modlil)
KŇAZ:
Karol poslúchol otcovu prosbu. Každý deň sa modlil k Duchu Svätému a zvlášť vtedy, keď sa mu zavčasu ráno ťažko vstávalo. Robil tak celý život. Na modlitbu k Duchu Svätému nikdy nezabudol.
My už vieme, aká to bola modlitba. Je v našej adventnej knižke a u vás doma visí nad stolíkom alebo inom mieste. Včera som vás poprosil predovšetkým o to, aby ste sa pápežovu modlitbu k Duchu Svätému modlili každý deň.
Niekoľko detí môžeme poprosiť, aby porozprávali, kde si zavesili modlitbu.
KŇAZ:
Ak si ju niekto ešte nezavesil, tak vás k tomu veľmi povzbudzujem. Veľmi by ma potešilo, keby všetky deti poznali túto modlitbu. Teraz sa pomodlím modlitbu k Duchu Svätému o sedem darov a vy sa v duchu modlite so mnou.
Vstaňte prosím ...
Duchu Svätý, prosím Ťa
o dar Múdrosti,
aby som Teba a Tvoju dokonalosť lepšie poznal,
o dar Rozumu,
aby som lepšie chápal tajomstvá svätej viery,
o dar Poznania,
aby som sa v živote riadil prikázaniami tejto viery,
o dar Rady,
aby som vždy vo všetkom hľadal radu u Teba a vždy ju nachádzal,
o dar Sily,
aby ma žiaden strach ani ľudské ohľady od Teba neodvrátili,
o dar Nábožnosti,
aby som vždy slúžil Tvojmu majestátu so synovskou láskou,
o dar Bázne voči Bohu,
aby som sa bál hriechu, ktorý Teba, ó Bože, uráža.
Amen.
KŇAZ:
Od maminej smrti uplynuli tri roky. Bol rok 1932 a Karol mal už 12 rokov. Začal sa Advent. Lolek sa nemohol dočkať Vianoc nielen preto, že pod stromčekom mal nájsť prekvapenie, ale hlavne preto, že na sviatky mal prísť Mundek.
Staršieho brata vždy obdivoval. Pred niekoľkými rokmi zobral otec Karola do Krakova na obhajobu Mundekovho doktorského diplomu. Veľký dojem urobila na Lolka aula Collegium Maius – najstaršia budova Jagelonskej univerzity, ktorá si ešte pamätala časy kráľa Jagela. Pozoroval pánov v dlhých talároch, vyzerali hrozne. Edmund stál oproti nim. Otec mu vysvetlil, že doktorský diplom to je veľmi dôležitá skúška. Mundekovi to muselo veľmi dobre dopadnúť, lebo na záver mu všetci zatlieskali.
Splnil sa mamin sen – starší syn sa stal lekárom. Po čase sa stal zástupcom primára v nemocnici v Bielsku. Našťastie nebolo to ďaleko od Wadowíc a Lolek s otcom Edmunda často navštevovali.
Jedného dňa, keď prišiel Karol zo školy, otec sedel pri stole a hlavu mal ukrytú v dlaniach.
„Otec, čo sa stalo ?“ opýtal sa Lolek.
„Mundek nežije.“
Lolek zmeravel. Otec vstal a mocne ho pritúlil. Vtedy Lolek vybuchol plačom.
„Tvoj brat je hrdinom“ povedal pán Wojtyla, keď sa syn trochu upokojil.
Umrel, lebo sa nakazil šarlachom od pacientky, ktorú zachraňoval.
Bolo to pred Vianocami. Anjel Strážny, pamätáš si ten deň, 4. decembra 1932?
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA:
Či si pamätám ten deň? Ako by som mohol zabudnúť! Pamätám si to, akoby to bolo včera. Predsa ani nie pred tromi rokmi zomrela Karolovi mama a teraz navyše aj brat. Vypočujte si, čo som si vtedy zapísal do môjho anjelského denníka.
PÁPEŽOV ANJEL STRÁŽCA číta denník (pomaly a výrazne)
Najvyšší si zobral Edmunda k sebe tesne pred sviatkami, deti v to ráno šli na Roráty. Pre Lolka to boli najsmutnejšie Roráty v živote. Ťažkosti s raňajším vstávaním sa mu zdali malichernosťou v porovnaní s tým, koľko ho stála modlitba „Otče náš“ a zvlášť slová „buď vôľa tvoja“.
KŇAZ:
Ďakujem ti, pápežov Anjel Strážca, za tento úryvok z tvojho denníka. Pozrime sa, či Tvoje slová sú zapísané v našej rorátnej knihe.
Kňaz poprosí dieťa o otvorenie anjelovho denníka a prečítanie textu pod fotografiou a textu na druhej strane.
KŇAZ:
V dnešnom evanjeliu sme počuli, že len dom postavený na skale vydrží vo všetkých búrkach.
Dom Karolovho života bol taký. Pozrite, koľko ťažkostí už Karol prežil. Mal ešte len 12 rokov a už nemal mamu, ani brata. Veľa času trávil s otcom. Naďalej bol miništrantom. Keď sa mu nechcelo zavčasu vstávať, modlil sa k Duchu Svätému. Chodil do školy. Hral v školskom divadle. Čoraz častejšie sa zamýšľal nad tým, kým bude. Hercom, možno kňazom?
Istého dňa prišiel za Lolkom jeho spolužiak Zbyšek Silkowski. Zaklopal. V kuchyni nikto nebol. Z miestnosti vedľa bolo počuť smiech a výkriky. Nazrel dovnútra a intuitívne uhol hlavou. Hneď vedľa neho preletela handrová lopta. Pán Wojtyla práve dal gól svojmu synovi – hurá! „Takýto gól streliť brankárovi našej reprezentácie“ povedal Zbyšek. Chcel vytiahnuť Lolka na pingpong, ale Lolek nemohol. Na popoludnie mali s otcom naplánované opakovanie z nemeckého jazyka. „Lolek, do maturity máme predsa ešte čas“ nevzdával sa Zbyšek.
Karol sa nedal nahovoriť, ale navrhol spolužiakovi, aby u nich zostal. „Aspoň sa trochu porozprávame“ povedal.
Chlapci sa posadili na koberec zvinutý pod oknom. Keď žila Lolkova mama, v tejto miestnosti bol salónik, ale od jej smrti ho skoro vôbec nepoužívali. Občas, ako dnes, slúžil ako provizórne ihrisko. „Aké máš plány po maturite?“ spýtal sa Lolek.
„Pôjdem do školy pre dôstojníkov. A ty? Určite budeš kňazom.“
„Nie som súci“ odpovedal Wojtyla. „S otcom mám cestovať do Krakova. Chcem študovať poľský jazyk. To je prvý krok, aby som mohol byť hercom“. Zbyšek naňho pozrel, akoby videl blázna. „Chlapče, čo si padol na hlavu?!“ vykríkol. „Taký život nie je pre teba“. „To mi ty hovoríš?“ opýtal sa reakciou spolužiaka rozveselený Lolek. „Akoby som počul moje tety: Lolek hercom?“ povedal, keď napodobňoval staršiu paniu. Nemohli sa zmieriť s tým, že by som mohol vyskúšať svoje sily na javisku.
Otázka deťom:
- Kým chcel byť Karol po maturite?
(hercom)
KŇAZ:
Sníval o herectve, hoci všetci dookola videli v ňom kňaza. Dokonca aj jeho spolužiak Zbyšek Silkowski, ktorý viac myslel na pingpong ako na vedu, bol presvedčený, že z Karola by bol dobrý kňaz. Rozhodnutie bolo ťažké ako pre každého chlapca, ktorý sa stane kňazom. Preto sa dnes pomodlíme k Panne Márii za maturantov z našej farnosti, aby si vybrali v živote to miesto, ktoré im naplánoval Pán Boh.
Otázky:
1. Akou chorobou sa nakazil Edmund – Karolov brat?
2. Kým sa chcel stať Karol?
3. Ktoré Roráty boli pre Karola najsmutnejšie?
Úlohy:
1. Ak si to ešte neurobil, zaves si nad stolík modlitbu k Duchu Svätému, ktorú sa od detstva každý deň modlil Karol Wojtyla.
2. Rozhliadni sa – možno niekto smutný okolo teba potrebuje dobré slovo.
3. Večer sa pomodli modlitbu k Duchu Svätému.
Obrázok:
Gymnazista Karol s otcom
Kniha v kostole:
5. december - štvrtok
Fotografia: Karol ako gymnazista
Text: Šestnásťročný Karol ako gymnazista (prvý zľava) s otcom (vedľa Karola). Wadowice, r. 1936
Z denníka pápežovho anjela strážcu: Najvyšší si zobral Edmunda k sebe tesne pred sviatkami, deti v to ráno išli na Roráty. Pre Lolka to boli najsmutnejšie Roráty v živote. Ťažkosti s raňajším vstávaním sa mu zdali malichernosťou v porovnaní s tým, koľko ho stála modlitba „Otče náš“ a zvlášť slová „buď vôľa tvoja“.