Muž viery majstrom Európy - Ján Volko

GLASGOW - Slovenský reprezentant Ján Volko sa stal halovým majstrom Európy vo finále behu na 60 metrov na 35. halových ME v atletike v Glasgowe vyhral za 6,60 sekundy Jeho slová po zlate: "Ani si to všetko neuvedomujem, asi až neskôr si úplne užijem fakt, že som zlatý. Je to jednoducho úžasné a som vďačný všetkým, ktorí mi pomáhali, či už rodičia, tréneri, fyzioterapeuti a ďalší. Neviem, čo by som viac dodal, je to podobné ako pred dvoma rokmi v Belehrade, keď som bol odrazu strieborný. V prvom rade ďakujem Bohu za talent a že mi vôbec umožnil bežať. Pred finále som mal problémy, každý o nich vedel, nič nenaznačovalo, že to skončí takto, že budem môcť zabehnúť takýto dobrý čas. Je to naozaj ako zázrak. Za týmto úspechom sa ukrýva obrovská starostlivosť, aj keď som sa nevyhol nejakým problémom, vždy sme vedeli formu správne doladiť na ten najdôležitejší okamih. Aj my sa neustále učíme, preto si už dlhšie udržiavam takú formu, ktorá prináša radosť. Je to úžasné. Som veľmi vďačný a šťastný, že sa to podarilo."

"Boh chcel, aby som tu bol". Janko Volko komentuje svoje víťazstvo:

 

V čase, keď v sobotu večer vrcholilo v Madride futbalové El Clásico, 22-ročný Slovák zabehol v škótskom Glasgowe 60 metrov za 6,6 sekundy.

Ešte pred pár rokmi bol Jano Volko slovenskej verejnosti neznámy chalan. Do väčšieho povedomia sa dostal v roku 2017 – po halových majstrovstvách Európy v Belehrade, odkiaľ si priniesol striebornú medailu, tiež zo šprintu na 60 metrov. Vtedy ho porazil len Richard Kilty, včera sa v cieli tento britský atlét len neveriacky pozeral na obrazovku s výsledkami.

 

Pár slov k Janovi Volkovi, skromnému chalanovi z prostredia bratislavských saleziánov. Po jeho úpechu v Belehrade sme s ním robili rozhovor, ktorý je v mnohom inšpiratívny pre športové talenty. Janov prístup k úspechu je priam vzorový, (vtedy rozprával napríklad o tom, že by si rád za odmenu zo šampionátu kúpil lepší počítač, lebo rád hrá hry).

Medzičasom pridal Volko ďalšie úspechy na slovenskej aj európskej úrovni (bežal vedľa Bolta, získal zlato z ME do 23 rokov, úspech v ankete Športovec roka a podobne).

V sobotu v noci sme však videli stále toho istého skromného športovca, ktorý je prekvapený, až preľaknutý úspechom. A tu prichádza pointa, vzácna najmä pre kresťanského čitateľa. Volko sa nikdy za svoju náboženskú vieru nehanbil, po každých pretekoch sa nejakým spôsobom zmieni o  Bohu.

Tak tomu bolo aj včera, keď v bezprostrednej reakcii pre RTVS vymenoval ľudí, ktorým ďakuje. Po chvíli sa ešte k téme vrátil a doplnil, že je vďačný aj Bohu za to, že mu umožnil bežať. Aj v ďalšej reakcii spomenul, že „Boh chcel, aby som bol tu“.

Tieto slová majú svoj kontext, Volko mal totiž pred pretekmi vážne zdravotné problémy, nebolo úplne isté, či na šampionát vôbec pôjde. Napokon pri posledných fázach pred pretekmi bolesť ustúpila a mohol bežať. "Nejako ma k tomu Boh doklepal a dotlačil, že sem mám ísť a dal mi možnosť štartovať," vravel.

Dá sa to povedať ešte inak. Často sa stretávame s výrokmi o zázračných udalostiach, ktoré však vyznievajú poteticky, až klišé. V sobotu v noci sme na tvári čerstvého majstra Európy v šprinte na 60 metrov videli, že niečo ako zázrak skutočne prežíva.

Pavol Rábara, Postoj